Keď začnete randiť so svojím priateľom, ste v stave zaľúbenia a všetko na vašom drahom sa vám zdá úžasné. Po pár mesiacoch a rokoch, keď sa schyľuje ku svadbe, si hovoríte, že už poznáte jeho dobré i zlé stránky a dokážete s nimi žiť v dobrom i v zlom. No prídu na rad povinnosti bežných dní, zrejme i hypotéka a ak ešte na ne doposiaľ neprišlo, tak aj deti. Možno ste si ho aj “otestovali“, či to vie s deťmi alebo sa im vyhýba ako čert vode. Avšak na realitu a vlastné deti sa nemôžete vopred pripraviť ani sama, nieto ešte vášho budúceho manžela. Ak niekedy trávil prázdniny so synovcami, či neterami, s deťmi na krúžkoch alebo robil dokonca vedúceho v tábore – má plusové body. No povedzme si úprimne, ak ho ľúbite, na nič ho skúšať nebudete. A hodnotiť potenciál jeho otcovskej stránky pre vašu budúcu generáciu vás ani nenapadne. Realita i tak dokáže zaskočiť. Či už mal všetky predpoklady alebo sa vám zdal ako úplný antitalent na otcovské povinnosti.
Nie je však zriedkavé, že ani ženy, kým sú bezdetné, si netrúfajú na manipuláciu s bábätkom. Áno, voziť v kočíku, prihovoriť sa, kým je v náručí maminky, to by šlo. Ale ako ho popestovať alebo ešte dokonca prebaliť, to je neznáma oblasť. A predsa príchodom vlastného dieťatka na svet sa akosi začne vynárať materinský pud a po prvých nesmelých pohyboch/dotykoch to už ide samo. S prvým stráveným časom s bábätkom a čerstvou mamičkou doma sa tomu všetkému priúča aj otecko. Milé mamičky, určite “neodstrkujte“ od práce s bábätkom ani vášho manžela/partnera. I on si tak vytvára s ním puto. Čudovali by ste sa ako napríklad krásne vie utíšiť alebo uspať malého drobca. Samozrejme, keď vy ste už na konci so silami, je fajn, keď príde niekto s čerstvými silami.
Nie je na škodu si priznať, že starostlivosť o bábätko je náročná a pasovať sa s tým spolu. Vtedy nemá čas otecko povedať, že sa cíti odstrčený v novo vzniknutej rodinnej situácii. I keď áno, oni sa po väčšinu dňa musia postarať o zabezpečenie rodiny, drú sa v robote a na zapájanie sa do starostlivosti o bábätko nezostáva veľa času. Ale voľné víkendy treba tráviť spoločne a vychutnávať si všetky radosti i starosti týchto dní. Pretože koľko krát sa podarí prežiť túto čarovnú atmosféru? Možno ešte raz alebo dvakrát? Dni tak neúprosne utekajú, až nám ostanú len spomienky a fotky na tieto krásne chvíle. Už nik nebude myslieť na tie prebdené noci, na množstvo plienok, na kašičky, ktoré skončili vo vlasoch a všade naokolo (ak tak už len s úsmevom). Oveľa viac však na prvé úsmevy, štvornožkovanie, či prvé šibalstvá. Treba s bábätkom tráviť čas už od narodenia a nie čakať, kým bude môcť behať alebo hrať futbal. Darmo nič nepovie, ale vytvára si s oboma rodičmi vzťah, citovú väzbu a pamätá si, že u oboch nájde ochranu, pokojné prístrešie a môže sa k nim spokojne pritúliť.
Neskôr, keď už bude cupitať svojimi malými nôžkami, bude s veľkou radosťou bežať do náručia ocka, keď príde z práce. Tešiť sa jeho návratu domov. Je to ten najkrajší pohľad, ktorý môže matka vidieť.