Moja sestra bola pre mňa úplne všetkým. Bola som naozaj šťastná, že ju mám, a preto by som pre ňu urobila čokoľvek. Preto mi je jasné, že nech sa deje hocičo, urobím všetko pre to, aby som ju potešila. Aby bola šťastná a aby bola spokojná s tým, čo jej dávam. Práve preto som však chcela, aby mala zo mňa niečo viac ako len spomienku. Chystala som sa na cestu do zahraničia a bolo mi jasné, že musím urobiť niečo preto, aby na sebe neustále nosila niečo, čo jej ma bude pripomínať. Nevedela som sa však rozhodnúť, čo by to malo reálne byť.

Bolo pre mň naozaj ťažké niečo vymyslieť, pretože som chcela, aby to bolo niečo výnimočné, niečo, čo bude pre ňu znamenať viac ako len nejaká hlúposť. Ale keď chce človek niečo vymyslieť, väčšinou ho všetky nápady totálne obchádzajú. A to si dovolím tvrdiť, že som skutočne veľmi kreatívny človek, ktorý má vždy nejaký nápad na to, aby vymyslel niečo originálne a perfektné. Bola som šťastná, pretože nakoniec som predsa len niečo vymyslela. A keďže moju sestru poznám, vedela som, že to bude naozaj milovať. No ako to už býva, tak aj tak som o sebe začala pochybovať.

Vedela som, že strieborne retiazky sú ten najlepší nápad. No aj keď som tým bola nadšená, nakoniec som začala mať pocit, že sa jej to páčiť nebude. Vedela som však, že sa nesmiem nechať rozhodiť. Preto som deň predtým, ako som mala odletieť, za ňou išla a odovzdala jej môj darček. Ale bola som prekvapená, pretože som zistila, že ona mala pre mňa úplne to isté. Bola som naozaj šťastná. Takto sme mali jedna druhú stále pri sebe. A to bolo niečo, čo ma naozaj veľmi tešilo a z čoho som bola neuveriteľne šťastná. Verím tomu, že vždy, keď sa na tú retiazku pozriem, budem vedieť, že je pri mne. Takto to jednoducho cítim a veľmi dobre viem, že to tak aj bude. Som za to neuveriteľne vďačná a verím, že aj ona.