Pri spomienke na moje detstvo sa mi v hlave objavia dve základné hry, ktoré boli malé, dali sa takmer ukryť do dlane a tvorili výbavu každého dieťaťa.
O akých hrách hovorím ? No predsa o hre presúvania štvorčekov s číslami od 1-9. Bolo ich potrebné umiestniť na správne miesto v matematickom poradí. Viem, bolo to už veľmi dávno, keď táto hra fascinovala deti. Nebol to svet počítačov a techniky, ale svet obyčajnej jednoduchej logiky.

Pamätám si, že hádam všetci v triede sme túto hru mali a cez prestávky na školskom dvore sme si ju často brávali so sebou. Krátili sme si ňou voľné chvíle. Niekedy dokonca aj tajne na hodinách, ktoré sa nám zdali byť málo záživné. Naše pohľady boli upriamené naše ruky čo bolo neklamným znamením, že sa hráme a nepočúvame výklad učiteľa. Končilo to spravidla krikom učiteľa a nutnosťou vzdať sa na chvíľku tejto hry.

Táto hra v ďalšom ročníku bola vystriedaná opäť inou malou hračkou- v tvare škatuľky, alebo kruhu. Išlo často o simuláciu hry futbal, kedy sme mali dopraviť malinkú guľku do bránky. Vyžadovalo si to veľké sústredenie a cit v ruke.
Tieto hry víťazili:

• Veľkosťou
• Skladnosťou
• Cenou

O pár rokov neskôr, keď do školy chodili moje deti boli opäť v móde škatuľky s hračkami. Polly pocket- bola hra, ktorú vlastnili asi všetky dievčatká.. Opäť zaujala svojou veľkosťou a farebnosťou. Cena bola ale podstatne iná ako u predošlých hračiek.

Líšili sa veľkosťou, farbou, obsahovým prevedením. Ich súčasťou bola postavička, zvieratko, domček. Vytvárali vlastne miniatúrny svet bábiky. Jej izbičku s postieľkou, knihami, policami, hračkami.
Deti vždy skrátka očarí a zaujme niečo, čo sa zmestí do dlane a podporuje kreativitu a detskú predstavivosť. Také hračky sú potom najobľúbenejšími a nekončia pohodené v rohu detskej izby.

Doba zaiste prinesie nové elektronické tvorivé škatuľky. Už teraz som zvedavá aké.